Myslím si, že nie je dôležitý čas, ide skôr o to, kto má v rukách foťák. Umelec dokáže použiť všetko, svetlo, ale aj tmu. Nebojte sa skúšať.Každý sa učí :)

Vzťah k fotografii vo mne vybudoval môj otec, ktorý mal fotenie ako koníčka a neziskovo fotil pre široké okolie. Ako deti sme sa spolu so súrodencami samozrejme stále motali okolo neho a nasávali celý proces vzniku fotografie, od práce s ľuďmi až po tajomstvá tmavej komory. K svadobnej fotografii som sa dostal zase vďaka mojej rodine, keď sestra hľadala fotografa na svadbu...

Na fotografovanie svadieb používam pomerne značné množstvo techniky – od rôznych svetelných modifikátorov cez filtre až po štúdiovú techniku. Ráno keď odchádzam do akcie je moje auto kompletne naplnené technikou. Svadby sa ale dajú fotiť aj bez všetkých týchto hračiek, oveľa dôležitejšie je mať kreatívny prístup. Kvalitná technika zaručuje iba fotografiu perfektnú po technickej stránke. Určite bude ale cennejšia fotografia zachycujúca vzťah a emócie medzi manželmi než perfektne ostrá, kontrastná a farebne plná fotka novomanželov vyplašene stojacich vedľa seba.

Fotografovanie svadieb je iné od bežného fotenia už len tým, že v sebe zahrňuje viacero fotografických žánrov. Základom je samozrejme reportáž, prelína sa to však aj s fotením portrétov a často hraničí s fotením módy, krajiny, interiérov, detailov... A navyše od bežného fotenia sa líši v tom, že všetko musí byť nafotené hrozne rýchlo, nie je čas na rozličné experimenty a nastavovania, všetko musí byť stopercentné, nakoľko žiadne svadobné okamihy už nie je možné zopakovať. Tieto skutočnosti kladú dosť vysoké nároky na fotografa, jeho koncentráciu a schopnosť pracovať pod stresom. Dobrý svadobný fotograf navyše musí vedieť pracovať s ľuďmi, jeho klienti by sa mali v jeho prítomnosti cítiť príjemne. Potrebuje vzbudiť u novomanželov dôveru a na jej základe sa behom fotenia dostať blízko k otvorenosti a spontánnosti a tu potom odfotiť. Často je to viac psychologická a duševná práca než práca s fotoaparátom. Táto práca s človekom je ale veľmi príjemná a často ma ľudsky obohacuje.

Keď to situácia umožňuje, snažím sa osobne stretnúť so snúbencami a spoznať ich ešte pred svadobným dňom. Je to dôležité pre určité nadviazanie vzťahu, ktorý je práve neskôr pri fotení podstatným prvkom. Prejdeme si svadobný deň a harmonogram svadby. Moja najdôležitejšia rada je to, aby počas celého dňa boli čím prirodzenejší a uvoľnení, aby ich prípadne meškanie oproti stanovenému plánu nijako nerozrušovalo a hlavne aby si svadbu užili. Fotografovať uvoľnených ľudí je už jednoduché. V parných dňoch je mať dobré pri fotení fľašu vody, malý ručník na utrenie potu z tváre. Je oveľa jednoduchšie si pot utrieť než ho potom pracne retušovať. V zime sa hodí termoska s teplým čajom, netreba podceňovať komfort počas fotenia.

 Hlavne prílišnej príprave. A potom zlej vizážistke. Poč· as aranžovaného fotenia je nevhodné aby bolo na mieste príliš mnoho ľudí, ktorý bránia novomanželom sa uvoľniť. Pre človeka ktorý nie je zvyknutý na fotenie je prítomnosť iných ľudí znepokojujúca, nedokáže byť prirodzený.

Celý priebeh svadby sa fotí z prevažnej väčšiny reportážnym štýlom, takže žiadne veľké plány si robiť nie je ani možné. A tak jediná alternatíva je byť neustále v strehu, mať otvorené oči a inšpirovať sa danými okamihmi. Plány vznikajú až na mieste a je dobré mať v hlave zafixovaných pár miest ktoré poskytujú dobré svetlo, alebo zaujímavé prostredie. Jedným okom treba sledovať ľudí a druhým byť krok dopredu a sledovať dané miesto.

Dalo by sa povedať, že neustále. Prílišná pripravenosť totiž môže spôsobiť, že sa nedá priestor pre prirodzenosť. Keby som nevedel poľaviť zo svojich predstáv, mohlo by sa stať, že snaha za každú cenu realizovať moje pripravené predstavy bude tlačiť snúbencov do niečoho, čo im nie je vlastné. Práve preto musí vedieť svadobný fotograf citlivo vnímať ľudí, ktorých fotí a vhodne a pružne na to reagovať.